Mamka aj s maličkým už spia. Aj ja by som mal. Už druhý krát si púšťam na devede t.A.T.u live in petersburg. Ja počúvam úplne inú hudbu než ľudia okolo mňa.
Pes ma volá spať. Ešte posedím chvíľu.
Už dlho som sem nič nepísal v stave pohody. Väčšinou sa tu prídem vyplakať len keď sa niečo nedarí. Keď je pohoda tak umelecký duch drieme neznámo kde.
Pochybujem. O tých úplne najzákladnejších pravidlách, normách na ktorých je postavený civilizovaný svet. Kam to spejem? O týchto pochybnostiach s ľuďmi okolo ani nemôžem rozprávať, bo som to párkrát skúsil a nestretol sa s pochopením. Je zvláštne ako rýchlo sa ľudia stávajú militantnými ak niekto nabúrava ich istoty. Radšej teda extrémistické názory neprezentujem, bo mám čarovnú schopnosť odvádzať ľudí od viery. A potom blúdia. A to im neprospieva.
Dlhší čas sa pohrávam s myšlienkou, že vystúpim z ilúzie anonymity a založím si nový blog, kde budem písať ako ja, ako človek čo má meno a priezvisko a bydlisko a prácu a tak. Predstavoval som si ako sa takým počinom stanem postupne veľmi slávnym a moje ego narastie do nebotyčných výšin. Bola tu ale stále obava, že potom už nebudem môcť písať tak otvorene o veciach čo cítim, bo ľudia sú divní, domýšľaví, neprajní a tak. I rozhodol som sa takto.
Druhý blog si založím, budem na ňom ten z reálneho sveta. Nebudem na ňom písať také depresívne špecialitky ako tu, skôr nejaké odbornejšie veci, o technológiách o ktoré sa zaujímam, nejaké videá na ktorých budem ja, bo ja sa strašne rád kamerujem, a tak.
Týmto zdravím všetkých troch čo toto ešte stále občas čítajú a osobne ma poznajú.
Dnes sa ma pýtal môj drahý brat (po google talk, osobne sa s nikým nestretávam bo žijem teraz divný život), ako sa pozerám na to kde som sa v doterajšom živote dostal. Otázka vskutku dobrá. Sám som sa nad tým už zamýšľal, a myslím že to občas robí každý kto si potrebuje nahovoriť že sa nemá až tak zle a že niečo predsa len dosiahol. Pozerám sa na seba ako na hocikoho iného. Sú ale určité náznaky podľa ktorých možno usudzovať že sa mám dobre. Mal by som teda byť spokojný.
Ja mám ale jeden netypický problém. Moja spokojnosť nezávisí od vecí okolo. Keď prší, sneží, fúka vietor, je zima, nič z toho vo mne nevyvoláva pocit že je vonku pekne alebo škaredo. Veci okolo proste beriem ako sú. Spokojnosť so svetom, i so samým sebou si vytváram vo svojom vnútri. Niekto by mohol povedať že si to len nahováram.
A teraz sa idem najesť.
Dni ubiehajú a ja im neverím. Môj život je ako sen. Zdá sa reálny, ale je to naozaj tak? Jem, chodím, jazdím, učím sa, ale niečo tam vnútri cíti že to nieje ono. Hľadám kde je problém. Niekde tam vnútri niečo nesedí. Nič nerobím naplno. Svet sa mi odvíja pred očami akoby to bol film. Akoby som ani nebol jeho súčasťou. Nieje to najpríjemnejší stav.
Tešia ma stále jednoduchšie veci.
V názoroch na svet okolo sa nezhodnem s nikým. Sakra, kam to speje?
Zistil som že veci v ktorých sa vyznám lepšie než väčšina nikto nepotrebuje. V podstate nemám komu odovzdať vedomosti bo nikto o to nemá záujem. A ani to nemám ako využiť.
Asi sa začínam nudiť. Možno starnem. Možno mi len chýba nejaký rýchly úspech, bo mám rozpracované veľmi veľké veci kde čiastkové úspechy neprichádzajú.
Stále väčší kus živého sveta ku mne s nádejou vzhliada. Svet čosi odomňa očakáva. Prestáva stačiť to moje obľúbené budhistické, prestáva stačiť ísť príkladom. Vlastne už ani niet čo nasledovať, bo sa mocem v kruhu.
Nechodím už do lesa. Už sa ani nepamätám aké to je ráno sa zobudiť v lese.
Nebehám. Pokusy o beh raz do týždňa mi nič neprinášajú.
Každému viem dobre poradiť ale sebe poradiť neviem.
Som si myslel že jak vyštudujem tak sa niečo zmení, ukľudní, spomalí. Ale prd. Kolotoč sa točí ďalej, znova študujem, stále pracujem, rozdrobujem svoj život na stovky drobných čiastočiek, je to fakt blbé. Život mi uniká pomedzi prsty.
Veci nie a nie dokončiť, do toho prichádzajú nové problémy ktoré treba promptne riešiť. Asi to zmením. Vlastne ja ani neviem čo by som mal zmeniť.
Chce to nejak podokončovať veľké veci čo mám rozrobené a nezačínať nové. Aspoň chvíľu len tak byť.
Majte krásne sviatky.
Ale skončilo to skôr ako začalo. Pozrel som si nejaké ponuky na guru aj odesk a zistil som zaujímavú vec. Ja vlastne nič neviem spraviť. Asi sa nad sebou zamyslím.
Napríklad webstránku by som vedel spraviť. Napísať html, k tomu css. Ale to je všetko. Nepoznám žiadny cms, neviem robiť s databázami.
Alebo solaris/linux. Viem to nainštalovať, ponastavovať základné veci. Ale konfigurácia iptables napríklad je pre mňa španielska dedina. Alebo zones, viem čo to je a ako to funguje, ale pracovať s nimi neviem.
Alebo cisco. Zvládol by som nastaviť nejakú jednoduchú sieť. Ale vpnky už nie.
Dokážem porobiť veľa vecí s počítačmi, ale nič také čím by sa dalo živiť ako freelance contractor, pracovať na diaľku. Ako je to možné?
Možno by som sa mal sústrediť na nejakú konkrétnu vec a ísť viac do hĺbky. To je pre mňa problém by nikdy mi nevydrží nadšenie dosť dlho aby som prenikol dostatočne do hĺbky nejakého systému.
Alebo je takýto druh práce len pre skupinku kockatých hláv?