Keď som si pred piatimi rokmi dával prilhášku, nevyzeralo to vôbec sľubne. Ale päť rokov je dlhá doba. Za päť rokov sa toho udeje veľmi veľa. Alebo sa nemusí udiať skoro nič. Záleží len na vás.
Po tom čo som sa prihlásil na vysokú školu som ešte stihol zabehnúť svoj druhý a zatiaľ posledný maratón.
Prestal som chodiť každý druhý týždeň do Blavy. Nezostávalo na to času a v piatok som mal školu. Napodiv sa to bez tých týždňových akcií nezrútilo a svet sa točil ďalej.
Začal som riešiť neskutočne zložité veci. Analýza, fyzika, elektronika. Nešlo to, nasledovali doučovania, doučoval ma kadekto, zadarmo aj za prachy, po krčmách, bytoch aj kanceláriách.
Podarilo sa neskutočné, prešiel som cez prvé skúškové. To bola naozaj silná vec, ja som totiž nikdy nebol študijný typ.
Uvedomili sme si s milou že žiadne peniaze nám do lona nespadnú a začali hľadať nejaký byt čo by sme poriešili hypotékou.
Druhý rok na škole bol najťažší. Do toho sa nám podarilo kúpiť byt, kto také zažil vie aký je to záhul. A narodil sa nám maličký. Ten rok som neporobil nejaké predmety a preniesol si druhý pokus na ďalší rok.
Tretí rok som porobil všetko a úspešne obhájil bakalársku diplomovku. Veľká vec. To už som vedel že budem pokračovať, že keď sa do toho opriem zvládnem to.
Dokončil som rekonštrukciu bytu. Takmer všetko som v byte kvôli prachom robil sám. Nikdy predtým som nemuroval, nerobil elektriku, neťahal vodu, nerobil sádrokartóny, nerobil stierky. Kúpil a zničil som dve flexy, tri vŕtačky, veľa vrtákov. Ani raz som sa nezranil.
Nasťahovali sme sa.
Narodila sa nám maličká.
Pred dvoma týždňami som úspešne dokončil školu. Zo šesdesiatich na začiatku nás skončilo šesť. Šlo o relatívne ťažký odbor.
V dávnej minulosti by ma nenapadlo že sa niečo také môže podariť. Ale potom som na internete objavil ľudí, ktorí ma inšpirovali.
Martin Malý
Jade
Patrick Zandl
Kozo
na ostatných si už v tejto chvíli nespomínam. Títo ľudia ma vtedy, na začiatku inšpirovali tak, že som si dal prihlášku. Ale na rozdiel od predošlých dvoch pokusov, tentoraz som to nevzdal po dvoch mesiacoch. Nevzdal som to. Vždy keď som padol vstal som, zapracoval na sebe a skúsil to znova.
Ďakujem vám.
Už nežijem život plný bezbrehej nemohúcnosti.
Dnes tu stojím, ale je to len chvíľkové zastavenie. Také krátke zamyslenie.
lední brtník
09.06.2011, 03:05:43
Paželv
09.06.2011, 09:43:45